Dvojitý život- 13. diel

30. listopadu 2007 v 11:15 | Tanja |  FF- Dvojitý život (hotové)
Kráľovná bola perfektná. Nie tak ako Tom hovoril.
Ja: nejdeme ešte k nám???
Aďa: sorry idem ešte s Billom.
Ja: čo?!?!
Aďa: nojono.
Ja: a kedy ste sa dohodli???
Aďa: včera.
Ja: to prečo si mi nepovedala?!?!
Aďa: len som sa bála. Ty vkuse hovoríš, že nie je múdre chodiť s niekým z triedy.
Ja: ale mňa nepočúvaj. Ja som blbá J.
Aďa: ako vyzerám.
Ja: ty si hovorila, že sa chceš dať ostrihať. A Bill by bol pekne prekvapkaný keby si sa teraz ostrihala...................
Aďa: dobre, že ťa mám. Ale stihnem to. Mám len dve hodiny.
Ja: LEN dve???
Aďa: no ale keď ona ma strihá tak to trvá hodinu a pol a ešte malá kozmetika. Vieš, make- up už nemám taký dobrý ako ráno.
Ja: neboj. To stihneme.
Najprv sme zbehli ku kaderníčke. Trochu som ju poponáhľala tým, že s Aďou sme si pospevovali TH a My Chemical Romance. Mala z nás hrozní nervy. Trochu som sa bála, že bude až taká nervózna, že jej ten účes urobí zle. Ale zvládla to v poho. Potom sme sa v jednej kaviarni zašili na WC a trochu som jej upravila make- up. Jaj, no dobre vyzerala. Normálne, že som jej dobre poradila.
Ja: mám vám ísť niekde v závese alebo to zvládneš sama???
Aďa: pôjdem sama. Nieže si ťa Bill ešte všimne.
Ja: OK. Ja len že či nemáš strach.
Aďa: trochu.
Ja: tak ja padám. Potom mi brnkni.
Aďa: jasan. Čau.
Aďa: čau.
Išla som domov. Dala som si niečo na prehryznutie a zasadla som k svojmu učeniu. Mali sme písať písomku takže som nad tým strávila celý večer. Ani som si nedala večeru. Bola som hrozne unavená a rovno som zaspala. Okolo desiatej ma však zobudil mobil.
Ja: Aďa???
Aďa: sorry, že volám ale až teraz som sa dostala domov.
Ja: to si doteraz bola s Billom???
Aďa: tak mali sme byť kratšie ale voľáko nám autobus nešiel J.
Ja: aha. No a ako bolo???
Aďa: super.
Ja: a???
Aďa: a nič.
Ja: aleeee.
Aďa: bože Táňa. Ty od toho čakáš viac než ja.
Ja: tak.........no proste mám radosť, že si s ním bola.
Aďa: ty nie si vyspaná. Určite som ťa zobudila. Už choď spať. Dobrú.
Ja: počkaj ale..........
Aďa zložila. Chvíľu som sa len prevaľovala no nakoniec som zaspala.
Hrozne som sa tešila do školy, že pokecám pri skrinke s Aďou lenže tá sa zbližovala s Billom J. Ale zašívali sa za dvere skrinky aby sa o nich až tak nehovorilo. Ale len sa rozprávali. Bože Aďa, si pomalá!!! Ja byť tebou tak sa s ním už bozkávam. Naozaj, zober si zo mňa príklad. Tom bol v škole len druhý deň a už sme sa bozkávali. Lenže on si na to nepamätá takže fajn :P. ale to nebol len taký bozk na líce ale taký riadny. Keby nás Bill nevyrušil neviem ako by to dopadlo. Ale to by som sa asi zabila. A to myslím smrteľne vážne. A hlavne keby si to ani nepamätal. To by bol vrchol. Tak možno by som to trochu zobrala tak, že bol opitý ale niečo mu v hlave ostať muselo. To je hrozné čo alkohol urobí s človekom.

Jaj, zvonííí. Rýchlo som išla do triedy a zvalila som sa do lavice.
Ja: Aďa!!! Poď si už sadnúť!!!
Aďa: ok. Veď už idem. Sa nestrachuj.
Tak nemám sa strachovať. Iba včera večer ma chytila dilema, že čo ak mi trochu zaklamala a bola u neho doma, v jeho izbe a.........no dobre ďalej nejdem pokračovať. Len keď som videla tie Billove nevinné oči tak som si tak povedala, že to by on nespravil. To skôr Tom. Ale tak keď sa s ním dlhšie rozprávam príde mi nevinnejší než Bill. Ale musím s ním byť keď tam nie je žiaden iný chalan. Inak sa frajerí a potom je už hrozný.
Zemepisár: Tatiana!!! Ideš odpovedať!!!
Ja: ale pán učiteľ. Dnes má odpovedať Tom a Bill.
Zemepisár: aha, takže ty si sa neučila.
Ja: nie pán učiteľ. Ja to viem perfektne.
Zemepisár: tak pár otázok a ak ich nebudeš vedieť tak bude zle.
Bože chráň nech ich viem.
No dobre, ľahké boli takže tentoraz pekne odpovedali Billes a Tomes. No učili sa. Šikovní. Aspoň, že zemepisár nemal zlú náladu. Ale aj napriek tomu urobil vec, ktorú som hrozne nechcela.
Zemepisár: Tome, vymeň sa s Aďou.
Tom: ale prečo???
Zemepisár: s Billom kecáte. Nie, počkať. Ty Táňa sa vymeň s Tomom.
Ja: takže mám ísť dopredu???
Zemepisár: joj aká si ty múdra.
Triedu zachvátil smiech len ja som si pripadala ako hrozný debil. Ako sa Tom na mňa škeril. Nešlo to.
Prehodila som si veci o lavicu dopredu. Všimla som si ako má Bill kúsok papiera pod zošitom. Bol napísaný krásnym písmom. Nebola som si istá či to písal Bill ale podľa tých slov som mala pocit, že to písal on. Tých slov nebolo veľa. Videla som len kúsok. Ale ten kúsok mi stačil na to, aby som si prečítala celú podstatu. Slová, ktoré boli napísané tým krásnym písmom boli ako keby z nejakého krásneho románu. Neopísateľné slová. Určite ich písal pre niekoho. Možno pre Aďu alebo.........alebo dokonca aj pre svoju mamu. Bill by to kľudne urobil. Nehanbil by sa. Dokonca to mohol napísať aj pre Toma. Má ho skutočne rád a niečo takéto by mu nebol problém napísať . Na tom papieri boli slová, v ktorých sa nepísalo o určitej osobe. Bolo tam jednoducho napísané ako toho človeka miluje. Nikdy som netušila, že dve slová ,,Milujem ťa,, sa dajú dať do niekoľkých dlhých a krásnych viet. Keby mne niekto niečo takéto napísal nikdy by som naňho nezabudla. Nikdy!!!
Bill sa otočil za Tomom a podal mu ten papier. Tak asi to bude pre neho. Ale možno si dal ohodnotiť. Hrozné je, že väčšina vecí má dve alebo tri možnosti. Zatiaľ som nenašla ani jednu možnosť. Je to blbé. Život je hrozne zložitý. Niekedy je dobré, že ti dá na výber ale väčšinou mi to vadí. Vždy sa rozhodnem zle. Napríklad mala som na výber na akú školu chcem ísť. Vybrala som si túto a na to som aj doplatila. Keby som si vybrala inú nechodila by som do triedy s Billom, Tomom, Ann- Katrin, Andreasom, Thomasom a všetkými ostatnými. Tak naša ,,čierna skupina,, je celkom fajn ale ostatní. Ale teraz je problém, že naše skupinky sa začali rozpadať. Ľudia sa menia a už sa medzi sebou prestali znášať. Asi len ja a Aďa sme sa nezmenili a stále držíme pri sebe. To som veľmi rada. Na nej mi naozaj záleží a keď sa kvôli niečomu pohádame musím sa jej okamžite ospravedlniť. Inak ma to vždycky hrozne mrzí. Raz v prvom ročníku sme sa pohádali tak, že sme sa dva týždne na seba ani nepozreli. Po obede som vôbec nechodila von len som bola zavretá vo svojej izbe a rozmýšľala som ako sa jej ospravedlním. Vymýšľala som to veľmi zložito a pritom stačilo jedno obyčajné ,,Prepáč,,. Nakoniec sa mi ona ospravedlnila prvá. Cítila som sa trochu blbo. Predsa to bola moja vina. Aby ma ten pocit prešiel musela som jej niečo kúpiť. Ale vôbec som nevedela čo. Asi po týždni sme išli okolo jedného obchodu a tam Aďa uvidela krásne šaty. Lenže tie boli hrozne drahé. Z mojej malej pokladničky som vysypala všetky peniaze a išla som jej ísť ich kúpiť. Bola neuveriteľne rada a ja som konečne cítila pokoj na duši.
Ja: Aďa, pôjdeš so mnou za telocvikárkou???
Aďa: jasné. Prečo???
Ja: minule mi hovorila, že cez telesnú môžem ostať v triede.
Aďa: aháááá. A ty si to chceš overiť.
Ja: ty mi čítaš myšlienky.
Aďa: ja ich nemusím čítať. Ja ich viem.
Ja: áááá tu z niekoho bude veštica.
Aďa: neuťahuj si zo mňa!!!
Ja: ja si neuťahujem. Myslím to vážne.
Aďa do mňa postrčila, aby som prestala. Išli sme na chodbu kde vždycky býva telocvikárka.
Ja & Aďa: dobrý deň.
Telocvikárka: ahojte dievčatá. Stalo sa niečo???
Ja: chcela by som sa opýtať či by som teda mohla ostať v triede počas telesnej.
Telocvikárka: áno iste. Ako dlho budeš mať ruku v sadre???
Ja: zajtra mi ju idú dať dole.
Telocvikárka: tak to nebolo až také vážne keď si to mala len dva a pol týždňa.
Ja: tak to mi len jedna baba vrazila silno do ruky a tým pádom sa mi zlomila. Nebolo to také silné.
Telocvikárka: tak to je dobré. Na budúci týždeň už budeš cvičiť???
Ja: ešte neviem. Uvidím ako dopadne kontrola.
Telocvikárka: aha. Tak dúfam, že už budeš môcť. Pôjdeš na basketbalovú súťaž. Opýtaj sa na to Toma. On ti povie viac. Teraz nemám čas. Prepáč.
Ja: áno opýtam sa. Ďakujem.
Vrátila som sa do triedy. Bola úplne prázdna pretože všetci už išli do šatní včeťne Adi. Tak ma napadlo, že by som si pozrela na to čo bolo na tom papieri. Ale prišlo mi to také......no. veď chápete. Keby Bill chcel vedieť môj názor tak mi to asi dá prečítať, že jo???
Do uší som si zapichla moju MP3. pospevovala som si a popri tom som si ,,tancovala,,.................
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama